V roku 1843 napísal Charles Dickens poviedku Vianočná koleda. Chamtivého obchodníka v príbehu navštívili traja duchovia: duch minulých, duch prítomných a duch budúcich Vianoc. Aké Vianoce by nám títo traja návštevníci ukázali vo všeobecnosti, keby nás navštívili dnes?
Duch minulých Vianoc: v minulosti bolo obdobie vianočných sviatkov plné zvykov a mágie. Bol to čas pokoja a stíšenia. Rodina sa tešila, že môžu byť spolu a oddychovať. Štedrovečerný stôl bol podľa možností vždy plný, ak však niečo zvýšilo, dalo sa to domácim zvieratám. Darčeky boli len symbolické, darované najmä deťom.
Duch prítomných Vianoc: svoju podobu v súčasnosti prepožičal otravnému zelenému mužíčkovi a podobným hlasom z reklám. Tie Vás ženú do bezhlavých nákupov, či do predstáv o dokonalých Vianociach. Viac darčekov, viac svetielok, viac koláčov, viac ozdôb, viac, viac, viac…Z toho samozrejme vyplýva viac stresu, viac únavy, viac zbytočností a viac odpadu.
Duch budúcich Vianoc: prírodné katastrofy, znečistené oceány, nedýchateľný vzduch, minuté prírodné zdroje, hory odpadkov. Žiadne Vianoce.
Ako prežiť nielen tieto Vianoce a nezblázniť sa?
Schválne, kontrolná otázka, pamätáš si kto ti čo dal minulý rok na Vianoce? Pamätajú si vôbec deti, čo dostali na Vianoce? Stavím sa, že nie a stavím sa, že pravdepodobne tú vec doma už ani nemáš. Celý koncept darčekov sa za posledné roky “vianocovania” tak vymkol národu z rúk, že odkedy sa snažíme žiť minimalisticky, celá darčeko-paráda sa zdá ako satirický vtip.
Dáme si niečo, lebo sú Vianoce a oni dajú niečo nám. Dám niečo manželovi, deťom, mame, otcovi, otcovej družke, bratovi, svokre, svokrovi, švagrinej, švagrovi, švagrovej manželke, ich deťom, kolegyni v práci, dám niečo kamarátke, psovi, mačke, rybke v akváriu a dám im niečo, lebo sú Vianoce.
A čo keby to tento rok naozaj vyzeralo inak? Predtým ako sa pustíte do nakupovania vianočných dačekov zastavte sa a zamyslite sa. Naozaj potrebujeme obdarovať širokú rodinu len preto, že sa to patrí? Tí z nás, ktorí už z Ježiška, či Santa Clausa vyrástli, vedia, že tie “zabalené zázraky” musia naháňať po obchodoch. Čo keby ste sa dohodli, že si radšej namiesto zháňania darčekov venujete spoločný čas?
Ak ste vyslovene darčekový typ a obdarovávanie vás baví, čo tak darovať zážitky? Môžete darovať lístky do divadla, kina, či na koncert. Permanentky do posilňovne alebo na jogu. Podľa záujmov obdarovaného.
V prípade, že nemáte ani tušenie, čo by obdarovanému urobilo radosť, ale z darčekového kolotoča vystúpiť nedokážete, darujte spotrebný tovar. Tým nemyslím prípravok na umývanie riadu, či toaletný papier. V tržnici, či lokálnom obchodíku môžete zohnať chutný medík v skle, sypaný čaj, kávu, či prírodnú kozmetiku bez obalu. Najuniverzálnejším darčekom sú ponožky, bez ktorých si nikto z nás nevie predstaviť Vianoce.
Základom udržateľného života je najmä jednoduchosť a striedmosť, vyberajte teda s rozumom a vyhnite sa rôznym haraburdám, aj keď je na nich nálepka EKO.
A je to! Opäť príde deň D, ale namiesto zhonu a stresu, ktorého máme počas roka dosť, si naozaj tento čas vychutnáte. A možno zistíte, že ste našli čaro Vianoc a nie vyčerpaný po štedrej večeri odpadnete, ale s radosťou si pozriete Popolušku obklopený rodinou. Vtedy možno opäť budete cítiť ten pocit, keď ste ešte vy boli dieťa.
Vianočné želanie
Z chamtivého obchodníka v Dickensovom príbehu sa v priebehu jednej noci stal milší, štedrejší a šťastnejší človek. Poviete si, že zázraky na počkanie sa dejú len v rozprávkach…Samozrejme reálna zmena prístupu je o niečo dlhší proces, či sa jedná o povahu, zvyky alebo vzťahy k ľuďom či životnému prostrediu. Nie sú však Vianoce tiež časom zázrakov?
Zahoďte vlastné, prehnané očakávania, vyhnete sa tak zbytočnému stresu – skúste byť ohľaduplnejší sami k sebe. Pristupujte láskavo k svojim blízkym, venujte im svoj čas a porozumenie namiesto ďalších vecí.
Buďte empatickí k zvieratám a prírode, chráňte našu planétu. Pokiaľ viem je to predsa jediná planéta, na ktorej sa oslavujú Vianoce.
Šťastné, pohodové a ekologické Vianoce!